1. V Prílohe ŽoNFP č. 11 – Podporná dokumentácia k oprávnenosti výdavkov, záložka Podrobný rozpočet projektu, v časti Podporné aktivity projektu v riadku č. 57 nie je správne nastavený vzorec na výpočet Celkovej ceny práce/ resp. ceny.

Predmetný vzorec pre výpočet v stĺpci celkovej ceny práce/resp. ceny v Prílohe ŽoNFP č. 11 – Podporná dokumentácia k oprávnenosti výdavkov, záložka Podrobný rozpočet projektu, v časti Podporné aktivity projektu bol upravený. Upravený formulár je zverejnený v dokumentácii výzvy.

 

2. Ktoré subjekty sú oprávnenými prijímateľmi v rámci výzvy OPKZP-PO4-SC431-2015-6 Zníženie spotreby energie pri prevádzke verejných budov, Aktivita A: Zníženie energetickej náročnosti verejných budov. Môže obec/VÚC/mesto požiadať o NFP na verejnú budovu vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti?

 V rámci  výzvy OPKZP-PO4-SC431-2015-6 sú oprávnenými žiadateľmi nasledujúce subjekty:

• subjekty ústrednej správy – štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond;
• subjekty územnej samosprávy – obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie;
• verejnoprávne ustanovizne – subjekt vedený v Registri organizácií spravovanom Štatistickým úradom SR s identifikovanou právnou formou: ,,verejnoprávna inštitúcia“ v zmysle ods. 2, § 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na uvedené zároveň dodávame, že predmetom podpory sú verejné budovy, ktoré sú vo vlastníctve alebo v správe vyššie uvedených subjektov spĺňajúcich vymedzenie oprávnených žiadateľov pre predmetnú výzvu. Pod pojmom verejná budova  sa pre účely tejto výzvy rozumie budova vo vlastníctve alebo správe žiadateľa, ktorý je oprávnený v zmysle podmienok tejto výzvy (t.j. žiada vlastník alebo správca budovy).

Pod pojmom správa sa pre účely výzvy rozumie: V súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov: „Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy“ a v zmysle § 1 ods. 1 toho istého zákona: „správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (majetok štátu) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére vykonáva správca majetku štátu“, §6 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení zákona č. 258/2009 Z. z., §6 ods. 1 a 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení neskorších predpisov.

 

3. Na aký typ, prípadne kategórie budov je výzva OPKZP-PO4-SC431-2015-6 zameraná? Môže sa za administratívnu budovu považovať aj budova mestského kultúrneho strediska, v ktorom sa okrem administratívnych priestorov strediska nachádzajú aj miestnosti určené na prednášky, jazykové kurzy, mestská knižnica, tanečná sála, estrádna sála a kinosála? Môžeme sa v prípade takejto budovy zapojiť do predmetnej výzvy? 

Výzva s kódom OPKZP-PO4-SC431-2015-6 sa týka verejných budov, ktoré spadajú do kategórie uvedenej v § 3 ods. 5 písm. c) a d) zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 555/2005 Z. z.) t. j. administratívne budovy a budovy škôl a školských zariadení (s výnimkou verejných budov základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí).

Zatrieďovanie budov do kategórií na účely výpočtu upravuje § 1 ods. 8 Vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR  č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. V zmysle uvedeného ustanovenia sa budova zatriedi do kategórie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 555/2005 Z. z., ak celková podlahová plocha časti budovy užívanej na iný účel nepresahuje 10 % celkovej podlahovej plochy celej budovy.

Zároveň dodávame, že budovy budú zatrieďované do jednotlivých kategórií, t. j. do kategórie c) administratívne budovy a d) budovy škôl a školských zariadení, na základe energetického auditu, následne energetického hodnotenia a energetického certifikátu budovy. V nadväznosti na uvedené Vám odporúčame poradiť sa s energetickým audítorom.

Upozorňujeme aj na skutočnosť, že táto výzva je zameraná na podporu aktivít vo verejných budovách, ktorých využitie nepredstavuje hospodársku činnosť. Ak by vo verejnej budove dochádzalo k zmiešanému využitiu na hospodárske aj nehospodárske činnosti, nesmie podiel kapacity verejnej budovy vyčlenenej na hospodárske využitie presiahnuť 15 % z celkovej kapacity verejnej budovy (t. j. z celkovej podlahovej plochy priestorov verejnej budovy, v ktorých sa realizujú činnosti nehospodárskeho a hospodárskeho charakteru). Údaje o ploche priestorov využívaných na hospodársku činnosť sa budú posudzovať za obdobie posledných 12 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich dňu predloženia žiadosti o NFP. Zároveň v prípade potreby, keď iba údaj o ploche verejnej budovy využívanej hospodársky nie je postačujúci, pretože nemá dostatočnú výpovednú hodnotu, napr. ak sa celá plocha budovy raz mesačne na 3 hodiny využíva na hospodársku činnosť, je potrebné posúdiť hranicu 15 % vzhľadom na celkovú kapacitu verejnej budovy. Žiadateľ teda vypočíta (a v ŽoNFP – časť „spôsob realizácie projektu“ uvedie výpočet) pomernú časť využitia priestorov na hospodársku činnosť k celkovej ploche priestorov využívaných na hospodárske a nehospodárske účely počas roka).

Príklad:

Celková plocha budovy: 100 m²,

prevádzkový čas budovy (od 7,00 – 16,00 hod. – t. j. 9 hod. denne v pracovné dni od 16,00 do 19,00 hod. v piatok

SPOLU (9 x 5 ) + 3 = 45 + 3 = 48 hod./týždeň

Ročne: 48 x 53 týždňov = 2 544 hod.

Využitie na hospodárske účely: 50 m², prevádzkový čas na hospodárske účely – piatky od 16,00 do 19,00 hod.

SPOLU 3 x 53 týždňov = 159 hod.

Pomer využitia plochy na hospodárske účely za rok: (159 x 50) / (2 544 x 100) x 100 = 7 950 / 254 400 x 100 = 3,1 %.

K zmene skutočností podľa predchádzajúceho odseku, v dôsledku ktorej by došlo k prekročeniu stanovenej hranice využitia budovy na hospodársku činnosť, nesmie dôjsť počas realizácie projektu, ako ani v období udržateľnosti, t. j. 5 rokov po ukončení realizácie aktivít projektu.

 

4. Môže žiadateľ v rámci jednej výzvy podať viacero projektov?

 Na základe pravidiel a podmienok poskytnutia príspevku je možné predložiť v rámci jednej výzvy viacero žiadostí o NFP, alebo jednu žiadosť o NFP, predmetom ktorej bude obnova jednej alebo viacerých budov, za podmienok stanovených vo výzve.

Tiež upozorňujeme na skutočnosť, že ak je predmetom realizácie projektu viacero budov, je potrebné aby boli podmienky poskytnutia príspevku uvedené vo výzve splnené vo vzťahu ku každej budove, napr. splnenie podmienky minimálnej úspory na vykurovanie, posúdenie kritéria 15 % podlahovej plochy na hospodárske využitie, vyplnenie prílohy č. 14 ŽoNFP a iné.

 

5. Sú obnoviteľné zdroje energie (OZE) striktnou podmienkou podpory, alebo môže byť palivová základňa (napr. plyn) zachovaná?

Inštalácia zariadení na využívanie OZE nie je podmienkou podpory, avšak môže byť jedným z opatrení pre dosiahnutie ultranízkej energetickej úrovne budovy a nevyhnutným opatrením pre dosiahnutie úrovne budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Inštalácia zariadení na využívanie OZE na budovách bude podporená len ako súčasť komplexného projektu na zlepšenie energetickej hospodárnosti verejných budov, a to s dôrazom na minimalizáciu negatívnych dopadov na ochranu životného prostredia, najmä ovzdušia.

 

V súvislosti s inštaláciou zariadení na využívanie OZE je prioritou zníženie spotreby energie a následne pokrytie nevyhnutnej spotreby z účinných systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT) alebo prostredníctvom inštalácie zariadení na využívanie OZE priamo v budove alebo jej tesnej blízkosti. Jedným z opatrení, ktoré prispievajú k znižovaniu spotreby primárnych energetických zdrojov môže byť aj rekonštrukcia/ modernizácia existujúceho energetického zariadenia (napr. plynového kotla) za účelom zvýšenia jeho energetickej účinnosti. Je na individuálnom posúdení energetického audítora, aké opatrenia navrhne. Dôležité je, aby sa jednotlivé navrhované opatrenia navzájom dopĺňali s cieľom dosiahnuť optimálne využitie potenciálu úspor energie. Podporené budú opatrenia na úsporu energie navrhnuté nad rámec splnenia minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov podľa všeobecne platných právnych predpisov tak, aby sa potreba energie znížila na úroveň nízkoenergetických budov, ultranízkoenergetických budov a budov s takmer nulovou potrebou energie.

 

6. Ako bude posudzovaná ekonomická efektívnosť vynaložených prostriedkov?

Finančná a ekonomická stránka projektu bude posudzovaná v rámci odborného hodnotenia predloženej žiadosti o NFP na základe hodnotiacich kritérií schválených monitorovacím výborom.

Hodnotiace kritériá, ich kategorizácia do 4 oblastí, ako aj spôsob ich aplikácie sú uvedené v dokumente „KRITÉRIÁ PRE VÝBER PROJEKTOV Operačného programu Kvalita životného prostredia“, ktorý je zverejnený na webovom sídle OP KŽP: https://hlina.sk/wp-content/uploads/2016/01/Kriteria-na-vyber-projektov-OP-KZP1.pdf.

Sprostredkovateľský orgán v rámci odborného hodnotenia overuje aj hospodárnosť a efektívnosť výdavkov projektu, a to prostredníctvom nasledujúcich nástrojov, ktoré pomáhajú získať primerané uistenie o hospodárnosti a efektívnosti výdavkov, na ktoré žiadateľ žiada poskytnutie NFP:

• finančné limity;
• prieskum trhu;
• zrealizované verejné obstarávanie;
• ďalšie nástroje na overenie hospodárnosti a efektívnosti výdavkov (napr. stavebný rozpočet projektu vypracovaný oprávnenou osobou, znalecký alebo odborný posudok, referenčné hodnoty pre vybrané výdavky projektu).

Vyššie uvedené nástroje sú bližšie špecifikované v Príručke k oprávnenosti výdavkov pre dopytovo orientované projekty OP KŽP. Referenčné hodnoty pre vybrané výdavky sú stanovené v Prílohe č. 4 výzvy – Osobitné podmienky oprávnenosti výdavkov.

Zároveň v rámci výberových kritérií je zohľadnená aj usmerňujúca zásada:

• projekty budú vyberané s ohľadom na ich nákladovú efektívnosť (Value for Money principle) tak, aby bol zabezpečený výber projektov, ktorých prínos k cieľom operačného programu je vo vzťahu k vynaloženým finančným prostriedkom najväčší.

 

7. Môže sa zmeniť charakter funkčného využitia v zrekonštruovaných budovách?

Realizácia projektu nesmie viesť k zmene charakteru využitia budovy (kategórie budovy), a to počas realizácie projektu a obdobia udržateľnosti, t. j. 5 rokov po ukončení realizácie projektu.

 

8. V časti 4.2.1 príručky sú uvedené štyri hodnotiace odborné kritériá. Má to nejaký priamy súvis s referenčnými hodnotami uvedenými v prílohe č. 4?

Referenčné hodnoty pre vybrané výdavky projektu uvedené v prílohe č. 4 Osobitné podmienky oprávnenosti výdavkov výzvy OPKZP-PO4-SC431-2015-6 sú jedným z nástrojov na overenie hospodárnosti a efektívnosti projektu, pomáhajú získať primerané uistenie o tom, že výdavky na realizovaný projekt sú vynaložené hospodárne. V procese odborného hodnotenia sa posudzuje, či navrhnuté výdavky projektu spĺňajú podmienku hospodárnosti a efektívnosti a či zodpovedajú obvyklým cenám v danom mieste a čase.

 

V prípade prekročenia stanovených referenčných hodnôt hodnotiteľ posúdi, či toto prekročenie zodpovedá navrhnutému riešeniu a sťaženým podmienkam realizácie projektu. To znamená, že výdavky nad referenčnú hodnotu budú akceptovateľné ako oprávnené iba v odôvodnených objektívnych prípadoch vyplývajúcich zo stavebno-technických, technologických, prírodných, časových alebo iných špecifík. Ako odôvodniteľné objektívne  prekročenie referenčnej hodnoty pre vybrané výdavky projektu boli  identifikované faktory zvýšenej investičnej náročnosti ( tzv. faktory ZIN), ktoré tvoria prílohu č. 4.

Prekročenie referenčnej hodnoty bez relevantného a overiteľného odôvodnenia bude vyhodnotené ako nesplnenie uvedeného hodnotiaceho kritéria.

 

9. Čo v sebe zahŕňajú referenčné hodnoty? Napr. zateplenie obvodového plášťa je chápané ako súhrn všetkých aktivít, ktoré sú priamo spojené s touto činnosťou, ako príprava podkladu, odvoz sute, povrchová úprava pre uloženie izolačného materiálu, lešenie a pod.?

 Referenčné hodnoty v sebe zahŕňajú súhrn výdavkov, ktoré priamo súvisia s predmetnou činnosťou, akou je napr. zateplenie obvodového plášťa budovy, t. j. kotviace prvky pre kotvenie tepelnej izolácie, montáž lešenia, prenájom lešenia, demontáž lešenia, zakrývanie okien, tmelenie otvorových konštrukcií, montáž a demontáž oplechovania atiky a parapetov, demontáž a montáž nového bleskozvodu a jeho revízia, presun odpadov zo stavby a poplatky za skladovanie, atď.

 

10. V prílohe č. 14 technické a environmentálne ukazovatele:

• je potrebné vyplniť všetky hodnoty, keďže niektoré z nich nie sú vo vypracovanom energetickom audite uvedené, napr. energetická náročnosť na prípravu teplej vody, spotreba svietidiel?
• je potrebné si dať vypracovať energetický audit na existujúci stav ako podklad alebo požiadať spracovateľa EA, aby tieto hodnoty dopočítal, alebo ich nemáme uvádzať?
• v prípade niektorých hodnôt je rozdiel medzi hodnotami vypočítanými v EA a hodnotami vypočítanými v projektovej dokumentácii. Ktoré uvádzať v prílohe č. 14?

 

V prílohe č. 14 ŽoNFP – Technické a environmentálne ukazovatele (ďalej len „príloha č. 14“) je potrebné vyplniť všetky hodnoty uvedené v energetickom audite (EA), prípadne v projektovej dokumentácii (PD), ktoré sú relevantné pre aktivity projektu. V prípade, že predmetom posúdenia nie je miesto spotreby, akým je napr.: Nútené vetranie a chladenie, predmetnú kolónku vo vyššie uvedenej prílohe nevypĺňate.

Vypracovanie energetického auditu na existujúci stav (t. j. stav pred realizáciou projektu) je jednou z podmienok pre žiadateľa o NFP v rámci výzvy s kódom OPKZP-PO4-SC431-2015-6.

V prípade rozdielnych hodnôt vypočítaných v EA a PD odporúčame pri vypĺňaní prílohy č. 14 vychádzať z hodnôt uvedených/vypočítaných v PD, nakoľko projektant môže spracovať projektovú dokumentáciu aj nad rámec EA.

 

11. Bude v rámci výzvy oprávnená aj budova v majetku samosprávy, ktorá je však zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok Slovenska?

Žiadosť o NFP na realizáciu projektu, ktorého predmetom je verejná budova v majetku samosprávy zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok Slovenska, môže byť považovaná za oprávnenú v prípade splnenia všetkých podmienok poskytnutia príspevku, tak ako sú definované vo výzve OPKZP-PO4-SC431-2015-6. Zároveň si však dovoľujeme upozorniť, že s ohľadom na výšku alokácie vyčlenenú na špecifický cieľ 4.3.1 budú projekty vyberané tak, aby bola zabezpečená ich nákladová efektívnosť. V rámci výberu projektov preto budú bodovo zvýhodnené projekty, ktorých prínos k cieľom OP KŽP je vo vzťahu k vynaloženým finančným prostriedkom najväčší (princíp Value for Money). Avšak, v prípade obnovy historických budov, resp. budov, ktoré sú kultúrnou pamiatkou SR, možno predpokladať vyššiu finančnú náročnosť obnovy takejto budovy v nadväznosti na splnenie podmienky znížiť výpočtovú potrebu energie (energetickú hospodárnosť budov) nad rámec platných minimálnych požiadaviek.

12. Aké hodnoty (výpočtové) musia byť splnené v prípade Mestského úradu zaradeného do kategórie c) administratívna budova, na to aby bol projekt uznaný ako splnený. Ktoré hodnoty sú pre splnenie podmienok bezpodmienečne záväzné, a ku ktorým sa stačí priblížiť do takej miery aby nebola prekročené ekonomická rentabilita?

 Nevyhnutnou podmienkou podpory v rámci špecifického cieľa 4.3.1 Zníženie spotreby energie pri prevádzke verejných budov OP KŽP je dosiahnutie lepších parametrov ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Podporené budú len komplexné projekty, t. j. projekty, v ktorých sa budú kombinovať jednotlivé opatreniami na úsporu energie v budove navrhované na zníženie potreby energie na úroveň nízkoenergetických budov, ultranízkoenergetických budov a budov s takmer nulovou potrebou energie.

Vyhláška  MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. z 12. novembra 2012, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „vyhláška“) v §4, v odseku 14 bližšie stanovuje jednotlivé úrovne výstavby, pričom nízkoenergetická úroveň výstavby je určená hornou hranicou energetickej triedy B pre všetky ukazovatele. Ďalej v prílohe č. 3 vyššie spomenutej vyhlášky sú uvedené škály energetických tried pre jednotlivé kategórie budov. V prípade kategórie budovy „administratívna budova“ a v prípade miesta spotreby „vykurovanie“ sa pod hornou hranicou energetickej triedy B rozumie hodnota 56 (kWh/m².a), a pod hornou hranicou energetickej triedy B pre „globálny ukazovateľ – primárna energia“ rozumie hodnota 240 (kWh/m².a).

Bezpodmienečne záväzné je splnenie podmienok v zmysle OP KŽP a to, okrem zlepšenia energetickej hospodárnosti budov, aj zníženie výpočtovej potreby energie (energetická hospodárnosť budovy) nad rámce platných minimálnych požiadaviek t. j. nad rámec hornej hranice energetickej triedy B pre všetky ukazovatele. Od roku 2016 musia mať budovy  globálny ukazovateľ lepší ako je horná hranica energetickej triedy A1 a ostatné ukazovatele  pre jednotlivé miesta spotreby aspoň v energetickej triede B. V opačnom prípade nebudú budovy oprávnené na získanie príspevku z OP KŽP.

---

 

FAQ k Prioritnej osi 4

 

INVESTIČNÁ PRIORITA 1, Prioritnej osi 4: 4.1 Podpora výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov

 

1. Je možné pridať OZE do existujúceho systému CZT za účelom efektívnejšej výroby teplej vody prostredníctvom podpory v rámci ŠC 4.1.1 Zvýšenie podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe SR, C. Inštalácia malých zariadení na využívanie OZE (mimo BA) a ŠC 4.1.2 Zvýšenie výkonu malých zariadení na využívanie OZE v Bratislavskom kraji A. Inštalácia malých zariadení na využívanie OZE?

V prípade zariadení na vykurovanie alebo prípravu teplej vody sa podpora pre domácnosti v bytových domoch poskytne len vtedy, ak sa teplo na prípravu teplej vody alebo teplo na vykurovanie nedodáva zo systému centralizovaného zásobovania teplom (CZT). Realizáciou projektu nesmie dôjsť k odpojeniu domácnosti od systému CZT, resp. k zhoršeniu parametrov systému CZT, pričom prioritne budú podporené projekty v oblastiach, kde systém CZT vybudovaný nie je.

 

2. Má domácnosť nárok na dodatočnú dotáciu za dlhodobé využívanie ekologického kotla na drevnú biomasu (drevoplyn) a slnečných kolektorov, ktoré využíva na vykurovanie a prípravu teplej vody v rodinnom dome?

Uplatňovanie dotácie/ príspevku spätne za predchádzajúce využívanie malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v domácnostiach, nie je predmetom podpory v rámci investičnej priority 1 prioritnej osi 4 OP KŽP realizovanej prostredníctvom národného projektu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Zelená domácnostiam.

Nie je možné spätné preplácanie už realizovaných inštalácií, ktoré boli do prevádzky  protokolárne spustené pred vystavením poukážky.

 

3. Existuje podpora nato, aby sme mohli už od začiatku stavať rodinné domy úsporné, minimálne náročné na energie? Napr. zateplenie základov, základovej dosky a pod.?

 V rámci OP KŽP nebudú v programovom období 2014 – 2020 podporené aktivity zamerané na zníženie energetickej náročnosti existujúcich rodinných domov (ako napr. zateplenie, výmena okien a pod.) ani na výstavbu nových nízkoenergetických rodinných domov.

Zároveň dodávame, že pokiaľ ide o inštaláciu malých zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, podporenú v rámci PO4/IP1 OP KŽP, budú v prípade výroby tepla v rodinných domoch uprednostnené tie projekty, v rámci ktorých bude preukázané zrealizovanie opatrenia na zníženie spotreby energie.

 

Všetky aktuálne informácie k možnostiam čerpania podpory prostredníctvom projektu Zelená domácnostiam sú zverejnené na webovom sídle projektu www.zelenadomacnostiam.sk. 

FAQ k národnému projektu Zelená domácnostiam

sú zverejnené na nasledujúcom odkaze: http://zelenadomacnostiam.sk/sk/domacnosti/najcastejsie-otazky/

 

INVESTIČNÁ PRIORITA 2, Prioritnej osi 4: 4.2 Podpora energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v podnikoch

 

1. Je oprávneným projektom v rámci OP KŽP, výstavba zariadenia na výrobu elektriny z odpadového tepla, ktorý vzniká pri procese výroby? V prípade, že áno, táto elektrina sa musí použiť len pre vlastnú potrebu, alebo sa môže dodávať aj do siete?

Nevylučujeme výstavbu zariadenia na výrobu elektriny z odpadového tepla, ktoré vzniká pri procese výroby v prípade, ak sa energetickým auditom preukáže, že takéto opatrenie prispeje k zníženiu spotreby energie. OP KŽP nerieši, či sa takto vyrobená elektrina využíva pre vlastnú spotrebu alebo je dodávaná do elektrickej siete. Dovoľujeme si však upozorniť, že v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prípade využitia príspevku z OP KŽP zaniká nárok na povinný výkup elektriny.

 

INVESTIČNÁ PRIORITA 3, Prioritnej osi 4: 4.3 Podpora energetickej efektívnosti, inteligentného riadenia energie a využívania energie z obnoviteľných zdrojov vo verejných infraštruktúrach, vrátane verejných budov a v sektore bývania

 

14. Verejný objekt kúri starými elektrickými gamatkami. Ak energetický audit potvrdí neefektívnosť, môže žiadateľ zmeniť elektrinu na biomasu?

V súvislosti s výstavbou zariadení využívajúcich biomasu budú podporované len projekty náhrady za fosílne palivá. Z OP KŽP nebudú podporované projekty, v rámci ktorých sa inštaláciou OZE, konkrétne zariadení na využívanie biomasy, zvýšia emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia v porovnaní so súčasným stavom v predmetnej lokalite. Na základe uvedeného možno konštatovať, že projekt zmeny vykurovania z elektriny na biomasu nebude oprávnený.

 

15. Bude môcť mesto/obec v rámci OP KŽP žiadať o príspevok na zlepšenie energetických vlastností športových hál? Ak áno, v rámci ktorých opatrení a kedy sa plánujú na tieto opatrenia vyhlásiť výzvy?

V rámci špecifického cieľa 4.3.1 Zníženie spotreby energie pri prevádzke verejných budov OP KŽP bude finančná pomoc smerovaná na zníženie energetickej náročnosti verejných budov vo vlastníctve/ správe subjektov ústrednej správy, subjektov územnej samosprávy a verejnoprávnych ustanovizní. Tzn. že, ak budova športovej haly spĺňa podmienku verejnej budovy vo vlastníctve/ správe obce, ako subjektu územnej samosprávy, nie je z podpory vylúčenáza predpokladu splnenia všetkých podmienok stanovených vo výzve.

 

Nevylučujeme, že by do budúcna mohla byť vyhlásená výzva aj pre ďalšie kategórie budov uvedené v § 3 ods. 5 zákona č. 555/2005 Z. z. (okrem iného aj pre kategóriu g) športové haly a iné budovy určené na šport). S cieľom získania ďalších informácií Vám odporúčame priebežne sledovať webové sídlo operačného programu www.op-kzp.sk.

 

INVESTIČNÁ PRIORITA 4, Prioritnej osi 4: 4.4 Podpora nízkouhlíkových stratégií pre všetky typy území, najmä pre mestské oblasti, vrátane podpory udržateľnej multimodálnej mestskej mobility a adaptačných opatrení, ktorých cieľom je zmiernenie zmeny klímy

 

1. Existuje grant pre samosprávy na zabezpečenie energetického auditu (oprávnenosť nákladov)? Ak áno, aký bude príspevok na vypracovanie takéhoto energetického auditu?

Vypracovanie účelových energetických auditov je predmetom podpory v rámci aktivity C Rozvoj energetických služieb na regionálnej a miestnej úrovni, investičnej priority 4, prioritnej osi 4 OP KŽP, kde sú oprávnenými prijímateľmi aj subjekty územnej samosprávy. Z uvedeného vyplýva, že oprávnené budú len projekty vypracovania energetických auditov s cieľom návrhu opatrení energetickej efektívnosti splácaných z úspor nákladov na energiu(tzv. energetické služby). Intenzita pomoci pre túto aktivitu zatiaľ nebola stanovená.

 

INVESTIČNÁ PRIORITA 5, Prioritnej osi 4: 4.5 Podpora využívania vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na základe dopytu po využiteľnom teple

 

1. Bude postačujúce ak vlastnícke práva pri budovaní rozvodov tepla budú preukázané zriadením vecného bremena zapísanom na LV, ale nebudú podpísané nájomné zmluvy s jednotlivými vlastníkmi?

 V rámci prípravy riadiacej dokumentácie OP KŽP a nastavovania podmienok poskytnutia príspevku bude upravená aj oblasť majetkovo-právneho vysporiadania. Základným východiskom je uplatňovanie podobného postupu ako v programovom období 2007 – 2013, v rámci ktorého bolo predloženie zmluvy o zriadení vecného bremena prípustnou formou preukázania vysporiadania majetkovo-právnych vzťahov. Riadiaci orgán pre OP KŽP však zvažuje pri úprave tejto oblasti, s ohľadom na charakter typov aktivít a riziká (ovplyvňujúce trvalosť užívania nehnuteľnosti, ktorá je predmetom projektu, a to s ohľadom na potrebu zabezpečenia udržateľnosti výsledkov projektu), možnosť preukázania vysporiadania majetkovo-právnych vzťahov iba predložením právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu o povolení realizácie stavby (napr. právoplatné stavebné povolenie).