Obnoviteľná energia na prvé počutie evokuje niečo zelené, zdravé, čo nezaťažuje životné prostredie. Skrátka – opak uhlia a ropy. Nie je to vždy tak.
V oficiálnych štatistikách zrazu Slovensko medziročne výrazne poskočilo vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE), upozornil na to portál Euractiv.sk.
Kým od roku 2011 do roku 2018 podľa oficiálnych štatistík Eurostatu na Slovensku vzrástol podiel výroby energie z obnoviteľných zdrojov o dva percentné body, v roku 2019 sme naraz skočili z 12 na 19 percent.
Už na prvý pohľad je jasné, že taký dramatický skok sa nedá vysvetliť zapojením nových solárnych panelov, veterných turbín či geotermálnej energie. V roku 2019 sa totiž nediala žiadna veľká vlna inštalácií nových elektrární.[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Vysvetlenie je, že zmena naozaj nastala len v spôsobe, ako tvoríme štatistiku. Pre prax v energetike, pre motivácie, podľa ktorých sa rozhodujeme o obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojoch, to však bude mať minimálne v najbližšom desaťročí obrovský význam.
Realita je tá istá, zmenilo sa počítanie
Nárast z dvanástich percent na sedemnásť spôsobilo iné spočítavanie biopalív, konkrétne tuhých palív, ako sú drevo, brikety alebo štiepka, ktoré sa najmä v rodinných domoch používajú na kúrenie a ohrev vody. Spaľovanie dreva je totiž v tejto logike využívaním obnoviteľného zdroja energie.
Kým predtým štatistický úrad objem týchto palív odhadoval bez hlbšieho prieskumu, teraz vychádzal zo spoločného štatistického zisťovania so Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ). Ten mal už dávnejšie podozrenie, že slovenské čísla o vykurovaní domov nesedia.
V roku 2019 preto navštívili až 3-tisíc domácností po celom Slovensku a na mieste zisťovali, aká je realita. Ukázalo sa, že tušenie meteorológov bolo správne.
Aká je teda realita?:
- 89 percent rodinných domov s vlastným vykurovaním využíva ako palivo drevo.
- Priemerná spotreba na domácnosť je 7,3 tony za rok.
- 67 percent domácností drevo skladuje viac ako rok.
- Priemerný vek klasických, splyňovacích a automatických kotlov je 11 rokov.
- Teplota vykurovania obydlí je v priemere 22 stupňov Celzia.
Keď z týchto čísel potom nanovo prerátali podiely palív, z ktorých sa u nás vyrába energia, zvýšil sa podiel tuhých palív na vykurovaní domácností oproti pôvodnému odhadu, čo významne vychýlilo všetky čísla o obnoviteľných zdrojoch. Do Eurostatu sme potom nahlásili nové presnejšie čísla, ale staré sme neopravili, čo v historickom grafe potom vyzerá, ako keby sa niečo udialo aj v realite, nielen v štatistike.
Čo to znamená
Vďaka tomu, že skutočný podiel OZE na energetickom mixe je vyšší, ako sme si doteraz mysleli, znižuje sa tlak na ministerstvo hospodárstva, aby podporovalo masívnejšiu výstavbu nových elektrární a teplární poháňaných slnkom, vetrom a geotermálnou energiou. Z pohľadu ušetrených dotácií na obnoviteľné zdroje ide v najbližšej dekáde rádovo o miliardy eur.
Každá členská krajina EÚ totiž musí plniť ciele, ktoré sú súčasťou boja s klimatickou krízou. Jedným z kritérií je aj podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe. Európska únia má spoločný cieľ, ktorý chce dosiahnuť tým, že všetky krajiny dajú prísľub za seba a je už na nich, ako ho dosiahnu. V takejto hre má väčšina krajín ambíciu len splniť svoj sľub, pretože nárast podielu obnoviteľných zdrojov znamená na začiatku vždy buď viac dotácií, alebo vyššie ceny elektriny.
Slovensko je teda po prepočítaní štatistík v situácii, že cieľ na rok 2020 môže považovať za vybavený. A aktuálny cieľ na rok 2030, teda 19,2 percenta podielu obnoviteľných zdrojov, sa zdá byť oveľa ľahšie dosiahnuteľný. Namiesto siedmich percent nám do neho chýbajú už iba dve percentá.
Avšak Európska komisia v hodnotení Slovenska pripomína, že aj samotný cieľ je nedostatočný a dnes už neaktuálny. Mal by byť aspoň 24 percent a slovenské ministerstvo životného prostredia si to uvedomuje. „Do budúcna je otvorená možnosť zvýšenia európskeho cieľa pre OZE do roku 2030, ako aj národných cieľov pre OZE,” pripúšťa hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková. „Potenciál geotermálnej energie na Slovensku umožňuje napĺňanie cieľov pri výrobe tepla z OZE do roku 2030,” dodáva s tým, že podstatné bude, aby zelená energia nezvyšovala, ale, naopak, znižovala účty za elektrinu.
V každom prípade, či sa ciele zvýšia, alebo nie, sme na tom lepšie, ako sme si mysleli, a tým sa aj naše ambície pridávať obnoviteľné zdroje pribrzdia.
A teraz tá zlá správa – pre zdravie
Drevo je obnoviteľný zdroj energie, spadá pod biomasu, čo však neznamená, že jeho spaľovanie neškodí životnému prostrediu a zdraviu človeka. Z tohto pohľadu musíme hodnotiť aj nové štatistiky:
- To, čo odhalili meteorológovia, znamená, že rodinné domy kúria tuhým palivom oveľa viac, než sme odhadovali. Používajú najmä palivové drevo, ktoré tvorí 78 percent tuhých palív.
- Ak sa však spaľuje v kotloch, krboch a starých peciach, vzniká pri tom celý rad škodlivých látok. Dlhodobý pobyt v domácnosti, ktorá kúri nekvalitným tuhým palivom, zvyšuje riziko pľúcnych ochorení. Prachové častice zo spaľovania napríklad zhoršujú aj priebeh covidu-19.
- V niektorých regiónoch Slovenska je situácia so znečisteným ovzduším zlá už dlho. Až teraz však zisťujeme, ako veľmi je zlá a že domácnosti sú v porovnaní s priemyslom väčší problém, než sa zdalo. Štatistiky o použití obnoviteľných zdrojov síce zlepšujú, ale ovzdušiu jednoznačne škodia.
Pľúcne choroby aj rakovina
Hlavnými znečisťovateľmi ovzdušia sú okrem domácností aj priemysel, doprava a poľnohospodárstvo. No oveľa viac viny teraz padá na domácnosti, presnejšie rodinné domy. Ľudia dýchajú znečistený vzduch nielen vonku, kde škodliviny rozptyľuje aj vietor, ale aj vo vlastnej obývačke. Dym z komínov zase zamoruje celé dediny, najviac v kotlinách a v zime.
Čerstvá štúdia v britských domácnostiach, ktoré kúria drevom, ukázala, že aj keď oheň horí iba pár hodín, vo vzduchu sa trojnásobne zvýši množstvo jemných prachových častíc (PM10 a PM2,5). Nepomohlo ani to, že išlo o certifikované zariadenia. „Ekodizajn” totiž hovorí väčšinou o emisiách vypúšťaných komínom. Nie o tých, ktoré sa môžu dostať do interiéru.
Ich vdychovanie je spojené s pľúcnymi chorobami, rozvojom astmy a rakovinou. Prachové častice vedia byť veľmi zákerné – tie najmenšie dokážu preniknúť do každého orgánu v tele.
„Nesprávne vysušené a spálené drevo, nesprávne vykurované domy nám spôsobujú lokálne zhoršenie kvality ovzdušia a smogové epizódy. Keď ľudia do starého kotla naládujú, čo im príde pod ruku, nie je to výhodné ani ekonomicky. Zaplatia to na lekároch, lebo astma a rakovina ich neobídu,” varuje odborníčka Slovenského hydrometeorologického ústavu, Janka Szemesová.Prečítajte siSlováci si chodia zabehať aj pod dymiace komíny vo fabrikách, ukazuje aplikácia
Čo skleníkové plyny?
Pre boj s klimatickou krízou nie sú podľa SHMÚ nové čísla ani dobrou, ani zlou správou. „Skleníkové plyny, ktoré pochádzajú z biomasy, ako je drevo, pelety, štiepka a podobne, sú CO2 neutrálne. To znamená, že sa nezapočítavajú do výsledných emisií za Slovensko. Existujú, ale sú bio, pretože ich vypustíme a strom znovu narastie,” tvrdí odborníčka SHMÚ. Inak povedané, celková bilancia skleníkových plynov za Slovensko sa v tomto prípade nezmení.
Kedy je kúrenie drevom nebezpečné
Odpoveď je: závisí to od toho, ako ho domácnosť skladuje a aké technológie využíva na spaľovanie. „Keby všetci ľudia vedeli, čo majú robiť, že majú investovať do nových kotlov, že majú drevo sušiť, využívať radšej pelety a automatické podávače, tak by bolo všetko v poriadku. Veľa ľudí v chudobnejších regiónoch však trpí energetickou chudobou,” vysvetľuje Janka Szemesová z SHMÚ.
Príklady nebezpečného spaľovania:
- Používajú sa staré kotly, krby a pece, ktoré môžu mať problém s tesnením.
- Nárazovo sa do miestnosti uvoľňujú znečisťujúce látky a ťažké kovy pri otváraní dvierok a dopĺňaní paliva. Automatické podávače na dopĺňanie paliva sú lepšie.
- Horšie je spaľovanie dreva, ktoré nie je dostatočne vyschnuté.
- Pálenie mokrého dreva môže vytvárať porovnateľné znečistenie ako kúrenie uhlím. Drevná štiepka, brikety a pelety ponúkajú väčšiu výhrevnosť a sú menej škodlivé.
O dôvod viac pustiť sa do obnovy rodinných domov
Znečistenie aj emisie skleníkových plynov z vykurovania domácností a ohrevu vody sú problém pre boj s klimatickou krízou aj zdravie. Aj preto má širokú politickú a odbornú podporu avizovaná obnova budov, ktorá by do veľkej miery mala riešiť najmä rekonštrukciu rodinných domov.
Vláda plánuje na ich obnovu, ktorej súčasťou by mala byť aj výmena zariadení na kúrenie, prispieť sumou celkovo 300 miliónov eur. Ministerstvo dopravy a výstavby predbežne hovorí, že do roku 2026 by sa malo obnoviť 30-tisíc rodinných domov tempom 4- až 8-tisíc ročne.
Biomasa má za sebou kontroverznú minulosť
Využívanie biomasy ako suroviny na výrobu elektriny a tepla so sebou prináša viacero ekologických problémov.
Najväčším je rúbanie lesov a zaberanie pôdy. Aj keď je les možné rýchlo obnovovať, umelo riadený les je menej odolný voči vplyvom klimatických zmien – najmä suchu, požiarom, víchriciam a prívalovým dažďom. V takomto lese sa viac darí podkôrnemu hmyzu a pôda v ňom zachytáva menej uhlíka. O problémoch sa hovorí aj na Slovensku.
Pestovanie rastlinných biopalív, napríklad repky olejnej, vytláča iné plodiny, ktoré by mohli slúžiť na pestovanie plodín určených pre človeka. Pri nedodržaní postupov na zabezpečenie biodiverzity sa z lánov repky olejnej stávajú žlté púšte, ktoré sú nehostinné k zvieratám okrem hlodavcov.
Dovoz biopalív z tretích krajín, najmä palmového oleja, je takisto príčinou masívneho odlesňovania, čo znižuje možnosti zachytávať uhlík z atmosféry a zmierňovať klimatickú krízu.
Napriek tomu Európska únia s biomasou ako obnoviteľným zdrojom energie počíta. Podporovať však podľa nej treba najmä výrobu bioenergie z odpadu. Tu Únia ako celok zaostáva o 42 percent.