Aktivisti namietajú, že spaľovanie dreva vypúšťa viac CO2 ako uhlie a zemný plyn. Drevo predstavuje 60 % spotreby OZE v EÚ.
Európsky najvyšší súd rozhodol, že zaradenie drevnej biomasy medzi obnoviteľné zdroje energie je v poriadku. Skupina jednotlivcov a mimovládnych organizácií namietala, že takáto kategorizácia nie je v súlade s cieľom trvalej udržateľnosti a znižovania emisií CO2 v Európskej únii.
Európsky súd žalobu aktivistov zamietol s odôvodnením, že nepreukázali, ako sa ich daná smernica týka. Aktivisti tvrdia, že považovať biomasu za uhlíkovo neutrálnu odporuje vedeckým zisteniam. Tieto podľa nich ukazujú, že spaľovaním dreva sa vypúšťa o 1,5-krát viac CO2 ako pri uhlí a trikrát viac ako pri zemnom plyne.
Drevná biomasa predstavuje hlavný obnoviteľný zdroj v Európe a je kľúčovým palivom (až 60 % spotreby OZE) pri snahe EÚ dosiahnuť klimatické ciele. Na skutočnosť, že spaľovanie dreva z lesov súčasným spôsobom nie je veľmi trvaloudržateľné, upozornilo aj 800 vedcov. Keďže obnova lesa trvá dekády, ich rýchla ťažba a energetické využitie zvyšujú „uhlíkový dlh“ na desaťročia a možno storočia do budúcnosti.
EK už pred dvomi rokmi zmenila smernicu o OZE, ktorá teraz konštatuje, že biomasa má pochádzať iba z „trvaloudržateľne“ obhospodarovaných lesov.
Drevo sa dováža aj z USA
„Rozhodnutie vítame, pretože odstraňuje neistotu ohľadom budúcnosti obnoviteľnej energie v Európe,“ uvádza na margo rozhodnutia európskeho súdu Seth Ginther, výkonný riaditeľ Americkej asociácie producentov priemyselných peliet.
Na teplo a elektrickú energiu sa premieňa drevo a drevný odpad nielen z európskeho kontinentu, ale aj USA. Vlani sa zo Spojených štátov doviezlo takmer šesť miliónov ton. Centrom produkcie je juhovýchod krajiny, patriaci k najväčším produkčným lesom na svete. Objem dreva tu vzrástol od začiatku tisícročia o 21 % a súkromní lesohospodári tu v súčasnosti dopestujú o takmer polovicu viac dreva ako každoročne vyvezú.
Zásoby a produkcia dreva tu postupne rastú z dôvodu dopytu amerického aj európskeho trhu. Ten je stimulom pre to, aby lesohospodári naďalej investovali do neustáleho cyklu prerieďovania, ťažby a výsadby lesného porastu.
Vyššia ochrana starších lesov
Európska komisia chce naďalej prehodnocovať udržateľnosť energie z biomasy. Ako vyplýva z najnovšieho návrhu stratégie o biodiverzite, do konca tohto roku plánuje zverejniť takéto hodnotenie, najmä pokiaľ ide o drevnú biomasu.
Stratégia sa má zameriavať aj na ochranu starých lesných porastov, ktoré sú z hľadiska biodiverzity a viazania oxidu uhličitého najcennejšie. „Používanie celých kmeňov stromov, potravinových a kŕmnych plodín pre výrobu energie treba minimalizovať,“ cituje portál Euractiv.com návrh stratégie.
Legislatíva súvisiaca s novou stratégiou biodiverzity sa pravdepodobne nezmení skôr ako v roku 2021. Vtedy chce EK revidovať smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie a reguláciu o využívaní zeme, zmenách vo využívaní a lesohospodárstve.
Zástupcovia spracovateľov biomasy však pochybujú o užitočnosti zámeru Komisie minimalizovať využívanie „celých stromov“ pri výrobe energie. „Je to arbitrárna definícia. Obmedzenie používania vstupných surovín nepovedie k vyššej udržateľnosti ani zachovaniu biodiverzity, iba sa skomplikuje dodržiavanie pravidiel,“ uvádza Jean-Marc Jossart, generálny sekretár Bioenergy Europe.
Efektívnu alokáciu zdrojov z lesa už podľa neho zabezpečujú ceny na trhu s drevom. Energetické odvetvie nakupuje iba to, čo neodkúpia iní priemyselní odberatelia, vrátane nižšie cenených a inak nepredateľných častí, ako sú napríklad vršky koruny stromov.
„Drevo vyššej kvality si energetický sektor nemôže dovoliť a používa sa pri produktoch s vyššou hodnotou v odvetviach stavebníctva alebo nábytkárstva.“
Spaľovanie drevnej štiepky pre energetické účely sa sprísnilo aj v slovenskej legislatíve. Ako už Energie-portal.sk písal, novela vyhlášky k zákonu o podpore OZE a KVET z minulého roku zavádza aj povinnosť dokladovania, že palivo pochádza z energetických porastov alebo drevospracujúceho priemyslu.
Ochranári vs. lesohospodári
Lesy vysokého veku majú byť súčasťou európskej stratégie biodiverzity. Tu však EK naráža na odpor členských krajín, ktoré si kompetenciu spravovať lesy podľa svojho uváženia nechcú nechať vziať.
Ďalším nejasným miestom zámeru EK je samotná definícia lesa vysokého veku. Každá krajina môže za takýto les považovať niečo iné, v závislosti od potreby vylúčiť z tejto kategórie istý podiel územia. Okrem toho staršie lesy na juhu Európy nie sú to isté ako staršie lesy v škandinávskych krajinách.
Ozývajú sa aj súkromní vlastníci lesov, upozorňujúci na čoraz väčšiu dôležitosť ekonomickej funkcie lesov aj v dôsledku tzv. koronakrízy. Európska konfederácia súkromných vlastníkov lesov (CEPF) vyjadrila znepokojenie nad novými cieľmi pri ochrane prírody a žiada Brusel o objasnenie. Vlastníci lesov si myslia, že iniciatíva EÚ by mala mať iba dobrovoľný charakter.
zdroj : https://www.energie-portal.sk/