Tohtoročná zima nebola chladnejšia ako minuloročná, pri nezmenených zálohových platbách budú preplatky a nedoplatky domácností približne rovnaké, tvrdia teplári.
Napriek prekvapivo chladnému počasiu v marci a pomerne chladnému februáru, nebola tohtoročná zima chladnejšia ako tá minuloročná. Počas minulej zimy, od decembra do marca, bolo v priemere len o 3,48 % chladnejšie ako počas tohtoročnej zimy v rovnakých mesiacoch Vo vyúčtovaní sa preto domácnosti nemusia obávať o výšku platieb za dodané teplo.
„Aj napriek chladnému marcu a čiastočne februáru, v konečnom dôsledku táto zima z pohľadu dennostupňov nebola chladnejšia ako minuloročná zima. Lebo január a december boli teplejšie ako počas minuloročnej zimy. Ľudia sa vzhľadom na vývoj počasia v januári až marci tohto roka nemusia obávať vyšších nákladov na teplo, avšak na celoročné hodnotenie je v súčasnosti priskoro. Vykurovať sa bude aj v závere kalendárneho roka, a tak ďaleko vývoj počasia nie je reálne v súčasnosti odhadnúť,“ tvrdí Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla.
„To, či budú mať preplatky alebo nedoplatky, bude závisieť od nastavenia výšky zálohových platieb. Ak mali zálohové platby nastavené rovnako ako minulý rok, tak podľa doterajšieho vývoja počasia, môžu očakávať približne rovnaké preplatky, respektíve nedoplatky,“ uvádza ďalej vo vyhlásení Slovenský zväz výrobcov tepla. Výška preplatku, alebo nedoplatku je rozdiel medzi skutočnými nákladmi na teplo na byt, ktorý je uvedený vo vyúčtovaní od správcu a uhradenými zálohovými platbami, ktoré sa za byt počas roka zaplatia. Ak sú skutočné náklady vyššie ako suma uhradených záloh, vznikne nedoplatok a naopak.
Ako teplárne vyhodnocujú priebeh vykurovacej sezóny?
Slovenské teplárenské spoločnosti vyhodnocujú charakter vykurovacej sezóny prostredníctvom tzv. dennostupňov. O čo ide? Teplári merajú priemernú vonkajšiu dennú teplotu a na jej základe počítajú, o koľko stupňov musia vykúriť priestor v bytoch, aby sa dosiahla požadovaná vnútorná komfortná teplota 20C°. Táto hodnota sa vyjadruje v dennostupňoch.
Ak je vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu napr. 0 °C, daný kalendárny deň vo vykurovacom období má 20 dennostupňov, ak je vonkajšia priemerná denná teplota napr. -10 °C tak daný kalendárny deň má 30 dennostupňov. To znamená, že čím je vonku chladnejšie, tým je počet dennostupňov vyšší. Počet dennostupňov za dlhšie časové obdobie teda charakterizuje klimatické podmienky vykurovacieho obdobia resp. danej zimnej sezóny.
Tohtoročná zima teplejšia ako minuloročná
Takto, prostredníctvom dennostupňov, je možné hodnotiť charakter vykurovacej sezóny. A práve na základe týchto údajov je zrejmé, že posledná zima nebola až taká tuhá, ako tá predchádzajúca. SZVT realizoval prieskum v 92 mestách na Slovensku, v ktorých dodávajú teplo členovia SZVT. Výsledky prieskumu ukázali, že minulú zimu počas mesiacov (december, január, február a marec) bolo v priemere o 84,16 dennostupňov viac oproti tejto zime (čo je len o 3,48 % viac). To znamená, že tohtoročná zima (december 2017 – marec 2018) bola teplejšia ako minuloročná zima (december 2016 – marec 2017).
Napríklad v decembri 2017 bolo v porovnaní s decembrom 2016 teplejšie, v decembri 2017 bolo v priemere o 67,21 dennostupňov menej oproti decembru 2016 (t. j. o 10,07 %). A január 2018 bol ešte teplejší. V januári 2018 bolo zaznamenaných až o 247,5 dennostupňov menej ako v januári minulého roka (t .j. o 30,09 %). Na rozdiel od úvodných teplejších mesiacov tohtoročnej zimy, február a marec boli naopak chladnejšie, február 2018 mal o 83,59 dennostupňov viac ako február 2017 (t. j. 16 %) a marec 2018 až o 147 dennostupňov viac ako marec 2017 (t. j. až o 35,93 %).
zdroj www.energie-portal.sk