10. mája 2024

Na Slovensku prebiehajú už 15 rokov certifikácie energetickej hospodárnosti budov. Napriek dlhodobej praxi však vzniká otázka, či sme skutočne dosiahli ciele stanovené zákonom o energetickej hospodárnosti budov. Na základe detailnej analýzy mnohých certifikovaných budov sme zistili, že významný počet budov je chybne klasifikovaný kvôli nízkej kvalite stavebných a rekonštrukčných prác.

V našom článku sa preto zameriame na otázku, či konečný spotrebiteľ, či už ide o developera alebo investora, dostáva za svoje finančné vložky stavebný produkt, ktorý garantuje optimálny výkon pri optimálnych nákladoch počas celého obdobia jeho používania.

Pri analýze sme vychádzali z databázy Inforeg pre energetickú certifikáciu, ktorá umožňuje vytvoriť energetický certifikát podľa zákona a ktorá sústreďuje databázu vyše 200 000 vydaných energetických certifikátov v rámci Slovenskej republiky.

Z tohto súboru dát máme k dispozícii podklady k vyše 20 000 certifikovaných budov. Pridali sme výsledky termovíznych meraní, ktoré sme vykonali za 12 rokov a znalecké posudky súvisiace s reklamáciou stavebných prác. Našim cieľom bolo poukázať na chybovosť v procese zatriedenia budov do energetickej triedy vplyvom nedodržania kvality stavebných prác a správnosti použitia technologických postupov.

Pracovali sme s hypotézou, že významné množstvo budov nepatrilo do energetickej triedy, do ktorej boli zatriedené, okrem iného aj vplyvom nekvalitne a technologicky nesprávne realizovaných stavebných prác, tak pri novostavbe ako aj pri obnove. Porovnali sme hodnoty globálneho ukazovateľa z databázy Inforeg a reálne zadané hodnoty do výpočtu z našej databázy meraní a posudkov.

Potvrdili sa významne odlišné porovnania aj v spojitosti s faktormi, ktoré mali na výsledky významný vplyv, ako sú kategória budovy (rodinný dom, bytový dom, škola, nemocnica…), typ obálky budovy (murovaný, drevodom..), zdroj energie ako aj fakt, či ide o novostavbu alebo rekonštrukciu.

Od čoho závisí energetický certifikát?

Energetický certifikát je dokument, ktorým sa potvrdzuje energetická hospodárnosť posudzovanej budovy. Jednoducho povedané, ukazuje, do akej miery je budova šetrná k životnému prostrediu. Hospodárnosť budovy sa určuje množstvo primárnej energie, ktorá sa spotrebuje bežnou prevádzkou budovy, teda ohrevom teplej vody, osvetlením, vykurovaním, vetraním a chladením.

Konečné číslo výrazne ovplyvní najmä to, aký energetický nosič pre určenie primárnej energie využíva zdroj. Konkrétne energetické nosiče majú pridelené faktory primárnej energie. Čím je vyššia hodnota faktora, tým je daný zdroj škodlivejší k prostrediu. Napríklad elektrina má faktor primárnej energie 2,2, plyn 1,1 a drevo len 0,1. Na základe výsledku výpočtu, uvedeného v kWh/(m².a), sa budova zaradí do energetickej triedy A0 – G. Platí, že energetický certifikát s triedou A0 označuje mimoriadne úspornú budovu a G mimoriadne nehospodárnu.

Energetická trieda A0

Energetický certifikát stanovujúci zaradenie budovy do triedy A0 získa budova s takmer nulovou potrebou energie. Takto ju definuje legislatíva: „Budova s takmer nulovou spotrebou energie je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takejto budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou získanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti.“ 

Požiadavky podľa jednotlivých energetických tried pre miesta spotreby energie, celkovú potrebu energie v budove a primárnu energiu sú uvedené v tabuľkách Prílohy č. 3 posledného znenia vyhlášky MDV SR č. 35/2020 Z. z.  vyjadrené v číslach, rodinný dom sa zaradí do energetickej triedy A0, ak je vypočítaná hodnota primárnej energie nižšia ako 54 kWh/(m².a).

Splniť túto požiadavku nie je jednoduché. Na jej hodnotu a celkovú hospodárnosť vplýva veľké množstvo faktorov. Medzi tie najzákladnejšie patria:

• tvar domu,
• orientácia na svetové strany,
• lokalita,
• veľkosť budovy/faktor tvaru,
• použité stavebné výrobky na obalové konštrukcie budovy,
• kvalita tepelnej ochrany teplovýmenného obalu budovy,
• technológie na spätné získavanie tepla rekuperáciou,
• využitie obnoviteľných zdrojov energie.

Príklady z praxe

Príklady z energetických certifikátov, kde sme na základe termovíznych meraní alebo znaleckých posudkov spracovaných na základe vykonania sond prepočítali hodnoty s reálnymi vlastnosťami obalových konštrukcií zohľadňujúcich vplyv tepelných mostov, vlastností otvorových výplní a funkčnosti vykurovacej sústavy.

Na nasledujúcich obrázkoch sú uvedené výsledky z termovíznej defektoskópie. Poukazuje sa na najviac sa opakujúce nedostatky (tepelné mosty, zlé technologické postupy, nesprávne a nekvalitné materiály, výrobky a konštrukcie). V nasledujúcej tabuľke sú uvedené výsledky z opakovaného posúdenia so vstupnými údajmi v tepelnej ochrane podľa zistených nedostatkov.

Kontrola kvality zhotovenia šetrí peniaze

Z článku vyplýva, že kontrola kvality zhotovovania stavieb počas celej doby výstavby alebo obnovy budovy je extrémne dôležitá. Zistené nedostatky potvrdzujú, že sa nejedná o ojedinelý jav výskytu. Niektoré faktory ako nesprávne technologické postupy pri určitom type napr. obvodového plášťa (napr. drevené konštrukcie s tepelnoizolačným jadrom) zhotovené v určitom regióne aj ako opakované projekty potvrdzujú systematické porušovanie kvality a nedodržanie riešení obsiahnutých v projektovej dokumentácii. Pri opakovaných projektoch je možné matematicky, štatistickým výpočtom na relevantnej vzorke počtu budov určiť odchýlky v stanovení celkovej potreby energie v budove, primárnej energie (kWh/(m².a) a tým aj v posúdení množstva emisií CO2 v kg /(m².a). Z uvedeného je možné predpokladať percento budov, ktoré sú zaradené do energetických tried neoprávnene.

Súvisiace zákony a vyhlášky

• Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov
• Vyhláška MDV SR č. 35/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 324/2016 Z. z.

TEXT: Ing. Ján Hlina
Zdroj: PR článok HLINA, s.r.o.