Naša spoločnosť od roku 2010 spolu so správcom farnosti p. Jozefom Tomagom v jednotlivých etapách , realizuje obnovu výnimočného významu kostola sv. Petra z Alkantary v Liptovskom Mikuláši - Okoličné . Spočíva v komplexnom reštaurovaní kostola do jeho prvotnej stredovekej podoby. V kostole sa pôvodná autenticita stretne s modernizáciou , kde sa zakomponujú technológie , ktoré si sakrálne stavby vyžadujú . Práce začali na obnove pôvodného neskorogotického krovu z XV. st. Jedná sa o pôvodný tretí najstarší neskorostredoveký krov na Slovensku.
V ďalšej fáze práce pokračovali odstránením 80cm materiálu po stáročia navrstvených na podlahe. Tu sme zažili veľké prekvapenia nájdením krypty a pôvodného základu oltára .
V rámci obnovy kostola bolo v časti interiéru vytvorené múzeum Mattyasovszkého. Múzejná expozícia je inštalovaná v starobylých priestoroch krížovej chodby (osobitá klenutá kláštorná chodba štvorcového pôdorysu) s jedinečnou atmosférou. Za jej realizáciu získalo múzeum prestížne ocenenie Expozícia roka 2011, ktoré udeľuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s ďalšími inštitúciami.
V súčasnosti rekonštrukcia pokračuje reštaurovaním interiéru kostola so zabudovaním moderných technológii vykurovania a osvetlenia. Súčasťou prác sú aj obnovy stredovekých malieb na klenbách interiéru kolektívom reštaurátorov vedených p. Mgr. art . Tomášom Molnárom.
Modernizácia interiéru spočíva v realizácii nových systémov elektroinštalácie , monitorovania objektu v rôznych úrovniach , vo vykurovaní , v iluminácií pribudne aj audio a video systém .
V tomto čase je už zreštaurovaná samotná svätyňa kostola , ktorá slúži pre slávenie svätých omší . Výnimočnosť klenby sa ukázala na intaktne zachovanej výmaľbe kamenných rebier, ktoré prinášajú nečakanú pestrosť. Pozoruhodným bol aj objav nástenných hodín zdroj .
Zdroj : fotoarchív správcu farnosti a hlavného nositeľa myšlienky , p.Tomaga Jozef
Z histórie kostola
Pôvodne františkánsky kláštorný komplex postavili na behu Váhu v rokoch 1476 – 1492 na mieste staršieho gotického kostolíka. Výstavbu inicioval sám kráľ Matej Korvín, ktorý touto úlohou poveril svojho familiára Matúša Czeczeia, župana ôsmich stolíc na strednom a východnom Slovensku. Vďaka tomu tu mohlo vzniknúť aj reprezentatívny kláštorný kostol v podobe halového trojlodia s predĺženým presbytériom a veľkou severnou kaplnkou. Do stavby podľa všetkého zakomponovali aj časť/časti zo staršieho kostolíka. Po dostavbe, začiatkom 16. storočia, dostal aj zodpovedajúce bohaté zariadenie, vrátane oltárov z dielne Majstra Pavla z Levoče. Patrónmi kláštora v tej dobe už bol rod Zápoľských.
Reformácia neobišla ani Okoličné a preto už v roku 1565 prešiel celý kláštor i s kostolom do rúk protestantov. Františkánski mnísi boli nútení odísť (v roku 1571) a vrátili sa sem až v roku 1697.
Reformáciou i stavovskými povstaniami poškodený objekt (utrpelo najmä vnútorné vybavenie kostola) prešiel v roku 1744 rozsiahlou obnovou už v barokovom slohu. Obnovený chrám bol po novom zasvätený sv. Petrovi z Alkantary.
V roku 1812 kláštor doplatil na svoju polohu pri Váhu a pri povodni, ktorá narobili veľké škody na značnej časti toku rieky, bol taktiež značne poškodený. Na obnovu chrámu bola dokonca vyhlásená celoštátna zbierka.
Ďalšia rekonštrukcia sa realizovala aj v rokoch 1903 - 04. Škody utrpel kostol aj počas bojov druhej svetovej vojny, k ich odstráneniu došlo až v roku 1952. V roku 1971 bol chrám vymaľovaný. Na jeseň roku 2011 sa ukončila niekoľkoročná kompletná rekonštrukcia jeho zastrešenia.
Zaujímavosti
- Kláštorný komplex s kostolom vďaka svojej polohe na brehu Váhu ponúka v každom ročnom období malebný pohľad.
- Kostol je v regióne Liptov jedinečnou stavbou, značne odlišnou od tu prevládajúcej, pomerne jednoduchej sakrálnej architektúry z čias gotiky. Aj v rámci celého Slovenska patrí medzi najvýznamnejšie a najreprezentatívnejšie stavby neskorej gotiky. Navyše sa zachoval v prakticky pôvodnej podobe.
- Halové trojlodie, pre františkánov ojedinelé, spolu s dlhým presbytériom pôsobí v interiéri vďaka pôvodným klenbám skutočne monumentálne. V stredovekom Uhorsku majú byť iba štyri prípady, keď chrám niektorého zo žobravých rádov bol riešený ako trojlodie.
- Výstavbu kláštora s kostolom si objednal sám kráľ Matej Korvín, zrejme s úmyslom podporiť postavenie svojho syna Jána, pre ktorého vytvoril titul liptovské knieža. Dôkazom sú aj erby kráľa a kráľovnej na víťaznom oblúku.
- Vďaka tomu sa na stavbe podieľali zruční majstri, ktorí použili viaceré, v Uhorsku v tej dobe, nové stavebné prvky, pochádzajúce z južného Nemecka. Ide napríklad o oporné piliere s preliačeným ukončením, články bez nosníkov či výrazné pretínania na rohoch konzol a parapetov.
- Zo staršieho kostolíka zasväteného sv. Kozmovi a Damiánovi sa zachovalo presbytérium, premenené na sakristiu kláštorného kostola. Podľa niektorých odborníkov mohla byť jeho súčasťou aj veža kostola, keďže stojí veľmi netradične pri južnej stene súčasného presbytéria.
- Kláštorný kostol sa zachoval v takmer pôvodnej neskorogotickej podobe s mnohými architektonickými detailmi - klenbami, kamennými kružbami v oknách či viacerými portálmi, pričom jeden z nich (južný vstup do lode z krížovej chodby kláštora) objavili len v nedávno.
- Na Slovensku dosť ojedinelé sú ozdobné, prevažne figurálne reliéfy pod strechou. Okrem ľudských hláv tu nájdeme napríklad aj ruku s troma ratolesťami či zviera (zrejme leva). Dopĺňa ich aj vyrytý letopočet 1490, datujúci túto časť stavby.
- Obnova strechy lode v roku 2010 ukázala, že sa v dobrom stave zachoval pôvodný neskorogotický krov z červeného smreka.
- V južnej stene presbytéria sú osadené dvojité sedílie zdobené kružbou, obnovené v roku 1904 a v roku 2009.
- Pôvodný hlavný oltár Panny Márie sa dnes zachoval iba z malej časti, aj tie sú však dôkazom, že išlo o vrcholné dielo neskorogotického umenia u nás.
Išlo o krídlový oltár, na ktorého vytvorení sa podieľala dielňa Majstra Pavla z Levoče (päť plastík v centrálnej skrini) spolu s výraznou maliarskou osobnosťou - takzvaným Majstrom z Okoličného, autorom viacerých malieb na krídlach.
- Z drevených plastík sa zachovali tri - sv. Barbora, sv. Margita a sv. Katarína. Odborníci ich datujú do raného obdobia tvorby Majstra Pavla (1505 – 1510).
- Krídla oltára niesli na čelnej, sviatočnej, strane štyri obrazy zo života Panny Márie, zadnú stranu zdobilo osem menších výjavov pašiového cyklu. Autorom týchto tabuľových malieb bol okrem Majstra z Okoličného aj Majster oltárov zo Smrečian. Štýlovo sú maľby príbuzné dielni pôsobiacej pri Spišskej Kapitule a tamojšiemu Oltáru Korunovania Panny Márie v Zápoľského kaplnke.
- Z týchto tabuľových malieb sa dnes zachoval iba jeden z obrazov Panny Márie a päť z ôsmich výjavov Ježišovho umučenia. Nachádzajú sa vo viacerých múzeách i v súkromnom vlastníctve.
- Viaceré časti oltára i ďalšie liturgické predmety sú dnes prezentované vo farskom Múzeu Ladislava Mattyasovszkého v priestoroch kláštora.
- Okolo roku 1490 mal podľa odborníkov zhotovený Krucifix vsadený dnes do barokového oltára na južnej strane lode.
- Jedinečným je hlavný oltár s posuvným centrálnym obrazom sv. Petra z Alkantary, za ktorým sa nachádza priestor s Božím hrobom i Jasličkami.
- Zasvätenie sv. Petrovi z Alkantary je jediné na Slovensku.
- Stredoveké kostoly sa nachádzajú v blízkych dedinkách Smrečany, Liptovský Ján i v Liptovskom Mikuláši