Plynový kotol alebo tepelné čerpadlo ?

Členské štáty EÚ chcú do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent. Slovensko by malo hľadať hodnotovo aj finančne najefektívnejšie spôsoby, ako to dosiahnuť

V prípade, že Slovensku ide skutočne o predchádzanie klimatickej zmene a jej riešenie, primárnym cieľom by malo byť znižovanie emisií skleníkových plynov v čo najväčšom možnom rozsahu pri stanovenom množstve na to vyčlenených financií. Verejné finančné zdroje (európske a národné) na to určené sú totiž obmedzené, preto by sa dekarbonizácia mala realizovať striktne podľa princípu „hodnota za peniaze“ (HzP). Znamená to zoradiť dekarbonizačné opatrenia, ktoré prichádzajú do úvahy, od najnižšej hodnoty vynaložených verejných finančných zdrojov na tonu zníženia CO2eq po najvyššiu. Ďalším aspektom, ktorý by mal byť súčasťou národnej dekarbonizačnej stratégie, je ochrana životného prostredia, najmä ovzdušia, čo by napríklad opatrenia na náhradu kotlov na tuhé palivá v domácnostiach posunulo na vyššie priečky.

Emisie a priemysel

Polovica slovenských emisií skleníkových plynov pochádza od prevádzkovateľov, ktorí patria pod európsky systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov EÚ ETS. Ide prevažne o veľké priemyselné a energetické závody ako podniky na výrobu železa a ocele, rafinérie, uhoľné elektrárne, spoločnosti na výroba cementu, stavebných látok či anorganických hnojív. Hospodárstvo SR je energeticky veľmi náročné. V roku 2018 bolo štvrté najnáročnejšie v Európskej únii (EÚ), takže potenciál úspor energie a emisií v sektore priemyslu je obrovský. Naj-efektívnejšie projekty dekarbonizácie z hľadiska princípu HzP preto spočívajú v náhrade uhlia v energetike (tepelné elektrárne Nováky a Vojany) a zavedení elektrických oblúkových pecí v železiarňach v Košiciach. V prípade železiarní by sa úspory emisií po implementácii projektu dekarbonizácie pohybovali až na úrovni šesť miliónov ton oxidu uhličitého ročne.

Individuálne domácnosti

Emisie oxidu uhličitého z individuálneho vykurovania zemným plynom predstavujú približne len sedem percent z celkových ročných emisií skleníkových plynov v Slovenskej republike. Aj v tomto sektore však implementácia moderných plynových kondenzačných kotlov predstavuje opatrenie HzP. Ide však o ťažko dekarbonizovateľný sektor, pretože náklady na zmenu sú vysoké – pri komplexnej obnove rodinného domu (RD) a inštalácii obnoviteľných zdrojov energie (OZE) dosahujú 30-tisíc a viac eur na domácnosť. Okrem toho je veľký počet RD bez obnovy obvodového plášťa, teda bez zateplenia (773-tisíc, SOBD 2021), sú veľmi rôznorodé a prípadné cielené programy podpory sú ťažšie nastaviteľné. Problémom je aj nízka kúpna sila slovenských domácností, čo svedčí o potrebe dotovať v plnom rozsahu zvýšené náklady moderných ekologických riešení prípravy tepla. Toto platí pre majoritu slovenských domácností. Tie bonitnejšie, ktoré by si aj bez dotácie vybrali nízkoemisný zdroj tepla či zateplili svoju nehnuteľnosť z vlastných zdrojov, je možné motivovať aj nižšou mierou dotácie.

Konečným a jediným správnym riešením podľa mnohých ekoaktivistov by mala byť hĺbková obnova rodinných domov a ich prechod na tepelné čerpadlá. Pri 786 100 domácnostiach s individuálnym vykurovaním plynom to predstavuje náklady na energetický štandard A1 21,8 miliardy eur, náklady na inštaláciu tepelných čerpadiel (TČ) 9,90 miliardy eur, odhad nákladov na posilnenie elektrizačnej infra-štruktúry je 7,35 až 13,36 miliardy eur. Keby teda Slovensko vynaložilo 39 miliárd eur na kompletné zateplenie rodinných domov a všetky domácnosti individuálne vykurujúce plynom by prešli na tepelné čerpadlá, emisie by sa znížili iba o 2,3 milióna ton oxidu uhličitého ročne. (Úspora emisií je rátaná podľa skutočných spotrieb plynu daných domácností v roku 2019.) Na porovnanie, podľa medializovaných informácií investícia do elektrických oblúkových pecí a súvisiacich zmien v košických železiarňach by predstavovala 1,5 miliardy eur a priniesla by zníženie emisií až o šesť miliónov ton CO2eq ročne.

Moderné, úsporné a hlavne eko

Aj v sektore individuálneho vykurovania zemným plynom však existujú opatrenia, ktoré sú v súlade s princípom HzP. Podľa štatistík predaja plynových kotlov od roku 2002 sa dá predpokladať, že na Slovensku je ešte stále približne 401-tisíc starších nekondenzačných kotlov na zemný plyn (v domácnostiach). Keby štát jednu výmenu za moderný nízkoemisný plynový kondenzačný kotol podporil sumou 1 500 eur, minulo by sa celkovo 601,5 milióna eur a ročná úspora by dosiahla 310-tisíc tCO2. Pre domácnosť by to znamenalo okamžitú úsporu pätnásť až 23 percent nákladov na zemný plyn. Zateplenie by si takáto domácnosť mohla odložiť na obdobie, keď už bude mať dostatok finančných zdrojov z vlastného rozpočtu alebo bude dostupná ďalšia várka európskych peňazí. V ďalšom období by tak príslušná domácnosť mohla riešiť hĺbkovú obnovu svojho rodinného domu a inštaláciu OZE (napr. solár, respektíve dodávku obnoviteľných alebo nízkouhlíkových plynov). Štátu by sa podpora plynového kondenzačného kotla do značnej miery vrátila na úspore na dotáciách za energie (približne 500 eur v najbližších dvoch rokoch).

7 %len toľko emisií skleníkových plynov v SR ročne predstavujú tie z individuálneho vykurovania zemným plynom

Je namieste otázka, prečo nedať príslušným domácnostiam dotáciu rovno na tepelné čerpadlá. Odpoveď je jednoduchá: inštalovať tepelné čerpadlá do nezateplených rodinných domov je technický a ekonomický nezmysel, pretože spotreba elektrickej energie takéhoto domu (na pohon tepelného čerpadla a dokurovanie elektrickou špirálou) by bola veľmi vysoká (a teda aj náklady príslušnej domácnosti na energie). Navyše po následnom zateplení by dané tepelné čerpadlo bolo predimenzované a dochádzalo by k takzvanému cyklovaniu, a teda k skracovaniu životnosti daného zariadenia. Vzhľadom na veľmi veľký počet rodinných domov bez obnovy či zateplenia obvodového plášťa a vysoké náklady na jeden projekt zateplenia, prípadné dotácie na zateplenie, ktoré by boli dostupné aj pre nízkopríjmové domácnosti, momentálne presahujú možnosti akýchkoľvek disponibilných verejných rozpočtov, národných či európskych.

Akútny problém

Podľa SOBD 2021 je v SR 311-tisíc domácností (rodinných domov) vykurujúcich tuhým palivom (28 percent všetkých rodinných domov). Európska environmentálna agentúra vo svojom ostatnom reporte o kvalite ovzdušia v Európe uverejnenom v roku 2020 uvádza, že na Slovensko pripadá až 4 900 odvrátiteľných úmrtí ročne v dôsledku nepriaznivej kvality ovzdušia spôsobenej tuhými znečisťujúcimi látkami PM10 a PM2,5. Ich hlavným zdrojom sú práve domácnosti vykurujúce tuhým palivom. Vo februári 2023 Slovenská republika prehrala na Súdnom dvore EÚ spor s Európskou komisiou o nedodržiavanie európskej legislatívy o kvalite ovzdušia. Problémom je hlavne znečistenie ovzdušia časticami PM10. Skutočná energetická chudoba je práve odkázanosť na najlacnejšie spôsoby vykurovania.

Oveľa väčší environmentálno-sociálny zmysel preto dáva cielenie dotácií na tieto domácnosti – dotácia na zateplenie pokrývajúca významnú časť (napríklad 90 percent) nákladov, ako aj dotácia na moderný (splyňovací) kotol na biomasu, plynový kondenzačný kotol či tepelné čerpadlo. Synergicky sa takto dá riešiť problém zlej kvality ovzdušia, emisií oxidu uhličitého, energetickej efektívnosti a energetickej chudoby. No tok dotačných peňazí by bolo potrebné nastaviť mimo dotknutej domácnosti, teda medzi štátom a zhotoviteľmi. Myslieť si, že bežná slovenská domácnosť má disponibilných 30-tisíc eur na dočasné prefinancovanie zateplenia a výmenu zdroja tepla, je nereálne. Súčasné dotačné programy sú tak dosiahnuteľné a dostačujúce len pre bonitné domácnosti schopné vysokej miery spolufinancovania, ktoré by si zrejme vybrali nízkoemisný spôsob prípravy tepla či zateplenie aj bez dotácie. Tieto programy tak neriešia ani problém energetickej chudoby, ani kvality ovzdušia. Kotol alebo čerpadloPrepočty pri základnom porovnaní moderného plynového kondenzačného kotla a tepelného čerpadla ukazujú, že z hľadiska celkových nákladov na vlastníctvo, ktoré musí vynaložiť spotrebiteľ za pätnásť rokov životnosti daného zariadenia (súčet celkových investičných a prevádzkových nákladov), je moderný plynový kondenzačný kotol výrazne lacnejší v rodinných domoch všetkých energetických tried (A0, A1, B, C, D). Existujú však pochopiteľné obchodné (marža na jedno zariadenie) a politické (snaha o dekarbonizáciu „za každú cenu“) motivácie presadzovania tohto typu prípravy tepla. Úlohou európskeho a slovenského plynárenstva však z dlhodobého hľadiska ostáva integrácia obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov tak, aby čisto ekonomické a racionálne argumenty v prospech plynových riešení po roku 2030 doplnili aj reálne argumenty trvalej udržateľnosti tohto odvetvia.Čo tvorí sektor individuálneho vykurovania v SR

• 786 100 domácností s individuálnym vykurovaním plynom so spotrebou 1,3 miliardy kubických metrov zemného plynu (2019) – rodinné domy (RD) a byty
• 311-tisíc domácností vykurujúcich tuhým palivom (SOBD 2021) – len RD
• 66-tisíc domácností vykurujúcich elektrinou (SOBD 2021) – len RD
• 11-tisíc domácností vykurujúcich tepelnými čerpadlami (SOBD 2021) – len RD

Prameň: SPP – distribúcia, a. s.