Bytovky, úrady a ďalšie budovy sa majú zatepľovať a rekonštruovať rýchlejšie ako doteraz. Priemerné ročné výdavky na obnovu budov stúpnu z doterajších 0,9 na 1,1 – 1,2 miliardy eur. Píše to ministerstvo dopravy v stratégii obnovy budov, ktorú dnes schválila vláda. Čo to presne znamená?
Ako to šlo doteraz
Staré paneláky by sa postupne zateplili, aj keby sa nič nezmenilo. Pri aktuálnom tempe by sa to stihlo do roku 2030. Do roku 2019 prešlo obnovou takmer 70 percent prevažne bytov, najmä v panelákoch z bývalého režimu.
S rodinnými domami to šlo pomalšie, keďže vlastníci si väčšinou museli všetko hradiť z vlastných alebo požičaných zdrojov bez pomoci štátu. Dotácie na obnovu rodinných domov sa zaviedli až v roku 2016.[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
Zrekonštruovať preto treba ešte viac ako polovicu rodinných domov, čo pri doterajšom tempe potrvá do roku 2040.
Najmä za posledných desať rokov sa však v tejto oblasti spravil veľký pokrok. Podiel opravených bytov stúpol zo 41 percent na 68. Pri rodinných domoch sa podiel zvýšil z 27 na 45 percent.
Obnova znamená okrem zateplenia múrov a strechy spravidla najčastejšie aj výmenu tepelných rozvodov, kotlov a výmenu okien.
Ešte viac peňazí
Štát tieto investície podporuje rôznymi dotáciami a úvermi. Celkový objem investícií by sa mal ešte zvýšiť. Za najbližších desať rokov by mal dosiahnuť 13,2 miliardy eur. Neskôr by sa už výdavky mali znižovať.
Cieľom je výrazne znížiť spotrebu energií. Tá bola v roku 2016 takmer 50 TWh. Do roku 2030 má klesnúť na 40 TWh ročne a do roku 2040 na 34 TWh.
Z nasledujúceho grafu vyplýva, že spomedzi všetkých komodít najviac klesne spotreba plynu.
Najväčším zdrojom peňazí na obnovu bytových domov boli doteraz úvery Štátneho fondu rozvoja bývania, ktoré medzi rokmi 2006 a 2019 dosiahli takmer 1,2 miliardy eur.
Pri verejných budovách bol zase na prvom mieste Envirofond, ktorý v rokoch 2015 – 2019 poskytol dotácie za viac než 400 miliónov eur.
Schválená stratégia ministerstva dopravy hovorí aj o nových možnostiach zdrojov, z ktorých sa budú dať zaplatiť rekonštrukcie budov. Jedným z nich je fond obnovy, ktorý počíta s 300 miliónmi eur na rodinné domy a s ďalšími 330 miliónmi na verejné budovy. Z eurofondov má prísť ďalších 1,1 miliardy eur.
Dobre to ide len s bytmi
V obnove bytoviek patrí Slovensko podľa ministerstva už teraz medzi lídrov v Európskej únii. Pri ostatných budovách však máme problém.
Verejné budovy sa veľmi neopravovali, lebo vstupná investícia by spôsobila zvýšenie verejného dlhu.
Druhým problémom bolo nízke čerpanie eurofondov, ktoré boli na tento účel k dispozícii. Prekážkou čerpania bol nedostatok kvalitných projektov. Podľa ministerstva sa to už zlepšilo.
Okrem toho sa zmenil zákon tak, aby sa mohli budovy opravovať aj z úveru a bez toho, aby to zvyšovalo verejný dlh. Ministerstvo preto očakáva rozmach využívania takzvaných garantovaných energetických služieb. Tie v praxi umožňujú zaplatiť rekonštrukciu z toho, čo sa ušetrí na nižšej spotrebe energie.
„Využívanie garantovaných energetických služieb predstavuje sľubný nástroj na podporu obnovy nebytových budov a očakáva sa masívnejší nárast jeho využitia v krátkom čase,“ píše sa v stratégii.
Keďže návratnosť môže byť pri dôkladnej obnove dlhšia, podľa ministerstva je riešením kombinácia garantovaných energetických služieb a dotácie.