Pasívny štandard či vetranie s rekuperáciou. Čo sa začalo v rodinných domoch, teraz pokračuje pri bytovkách.
TRNAVA. BRATISLAVA. Od tohto roku majú projektanti zo zákona pripravovať projektovú dokumentáciu stavby podľa sprísnených pravidiel pre energetickú hospodárnosť budov. Projektová dokumentácia má byť vypracovaná v ultranízkoenergetickej úrovni pre nové budovy. Znamená to, že by budovy mali po energetickej stránke dosahovať hornú hranicu energetickej triedy A.
Ďalšie sprísnenie nás podľa zákona čaká o pár rokov. Domy postavené po roku 2020 už budú musieť spĺňať kritériá budov s takmer nulovou potrebou energie (projektanti budú musieť začať pracovať podľa zmenených pravidiel už v roku 2019). To znamená, že budú musieť byť nielen energeticky úsporne postavené, ale budú využívať aj obnoviteľné zdroje ako slnečné kolektory, fotovoltické panely či tepelné čerpadlá a podobne.
Toto platí pre budovy v súkromnom vlastníctve - teda aj pre bytovky a rodinné domy. Pri verejnoprávnych budovách je zákon prísnejší a nové – najprísnejšie pravidlá – pre nich budú platiť už o rok skôr.
Na Slovensku už existujú také stavby, ktoré sa novým pravidlám platným po roku 2020 približujú. A to aj v prípade bytových domov, hovorí Ľubica Šimkovicová z Inštitútu pre energeticky pasívne domy.
Bytoviek však nie je veľa. To, čo im chýba, je dotiahnutie použitia obnoviteľných zdrojov, aby sa dostali k méte „s takmer nulovou potrebou energie“, avšak naplánované sú v prípade obidvoch stavieb.
Namiesto brownfieldu pasívna bytovka
Jednou z nich je stavba pasívnej bytovky Zelené átrium. V týchto mesiacoch ju dokončujú v Trnave. Pozostáva z dvoch častí. Jedna vznikla prestavbou „brownfieldu“ - bývalých polygrafických závodov. Druhá časť je novostavba. Súčasťou projektu je okrem 45 jeden - až štvorizbových bytov aj obchodný priestor a miesto pre kanceláriu a priestory, ktoré sú výhľadovo určené pre obyvateľov domov, vhodné na spoločné i súkromné aktivity, ako sú stretnutia či oslavy.
V čom je stavba iná? Napríklad extra zateplením. Okenné otvory vypĺňajú okná, ktoré spĺňajú pasívny štandard. Každý byt má svoju vetraciu jednotku s rekuperáciou, stavba ako celok bude využívať tepelné čerpadlá. Dve typu vzduch – voda a ďalšie typu zem – voda.
Kombinované zateplenie – sivý polystyrén s grafitovými čiastočkami plus minerálna vlna. FOTO - AUTORKA
Zaujímavosťou je využívanie technológie takzvaných energetických pilót. Pri stavbe využili budované pilóty pri zakladaní novej časti zároveň na odoberanie zemnej energie prostredníctvom zabudovaných výmenníkov tepla (polyetylénových potrubí naplnených nemrznúcou zmesou). Tie slúžia ako zdroj tepla pre tepelné čerpadlo. S pomocou tepelných čerpadiel sa teda bude kúriť, chladiť a ohrievať voda.
Odber energie hotového projektu bude pozostávať z elektriny, ktorú odoberú pre bežné spotrebiče domácnosti a tepelné čerpadlá pri prevádzke. Aj to však je otvorené ďalšiemu riešeniu, avšak až podľa rozhodnutia vlastníkov. Strecha je totiž rozdelená na dve časti – jedna je už koncipovaná ako extenzívna zelená strecha s oddychovou zónou a trávnikom, druhá časť je pripravená pre obyvateľov na osadenie fotovoltických panelov, ak by sa rozhodli sprevádzkovať slnečnú elektráreň.
Drahšie no úspornejšie
Túto pasívnu stavbu čakajú ešte skúšky vzduchotesnosti - BlowerDoor test, tak ako ich predpisuje súčasná norma (STN 73 0540-2). V časti, ktorá vznikla prestavbou, sa bude testovať každý byt osobitne, v novostavbe sa bude testovať budova ako celok.
Stenové vykurovanie, zdrojom bude tepelné čerpadlo. FOTO - AUTORKA
Investor sa rozhodol pre v súčasnosti komerčne neštandardnú stavbu a to napriek riziku, že predaj bude spätý s vysvetľovaním a s bojom s predsudkami. „Verím, že sa v Trnave nájde 45 rodín, ktoré sa rozhodnú pre ekologickejšie bývanie v bytovke,“ hovorí autor projektu Miroslav Marko (projekt stavia rodinná firma). Sám býva v pasívnom dome. Začiatkom zimy bolo predaných jedenásť bytov, ďalšie sú v jednaní.
Byty developer predáva o zhruba 3000 eur drahšie ako v bežnom projekte v rovnakom štádiu rozostavania. Náklady na vykurovanie bytu o veľkosti 70 štvorcových metrov by však nemali prekročiť 7 euro za mesiac a cena za ohrev teplej vody by nemala byť vyššie ako 2,50 eura mesačne, sľubuje investor.
Aby ľuďom vysvetlil, čím je a prečo projekt Zelené átrium iný, usporadúva poradenské dni. „Nechcem ich predať len tak, záleží mi na tom, aby ľudia pochopili, že nám záleží aj na komunite, ktorá tu vznikne,“ hovorí. Ideu podpory komunity má spĺňať napríklad aj priestor pre menšie trhovisko v prestavanej časti projektu. Má tu fungovať napríklad aj služba podobná „prepravkovej“ donáške čerstvej zeleniny.
V projekte Zelené átrium má každý byt má svoju vetraciu jednotku, takto vyzerá výustka. FOTO - AUTORKA
Stavba má ambíciu získať environmentálny certifikát LEED, dokonca najvyšší stupeň Platinum. Okrem energetickej hospodárnosti a využitia obnoviteľných zdrojov spĺňa aj ďalšie kritériá – pre zaujímavosť napríklad použité materiály v interiéroch slúžia ako „lapače“ formaldehydu, stavba využila brownfield a priľahlej trávnatej časti vysadia pre región charakteristické dreviny – okrem iného aj morušu, oskorušu a podobne.
Projekt podporila významná medzinárodná spoločnosť, výrobca tepelnoizolačných materiálov, ktorá je aktívna aj na slovenskom trhu a prostredníctvom svojich divízií sa na stavbe aktívne podieľa.
V Petržalke uprednostnili centrálny systém
Ďalšou lastovičkou medzi energeticky hospodárnymi bytovkami je bratislavský projekt Petržalské dvory. Ide o inovatívny projekt jedného z prvých ultranízkoenergetických bytových domov s centrálnym rekuperačným vetracím systémom na Slovensku.
Petržalské dvory. Cenu za ultranízkoenergetický byt sa podarilo udržať na primeranej úrovni vďaka takzvanému integrovanému projektovaniu – všetky profesie sa do návrhu zapájali už od začiatku. Projekt je komerčne úspešný. Na prvý pohľad ide o obyčajnú bytovku, zaujímavosti sú vo vnútri. VIZUALIZÁCIA - PIO Keramoprojekt
Hlavnou motiváciou developera, podľa slov jedného z autorov bytového domu Michala Lešinského z PIO Keramoprojektu, bolo ponúknuť kvalitné bývanie s čerstvým zdravým vzduchom v byte, dostupným 24 hodín denne. A zároveň úsporu na poplatkoch za energie.
Dom je navrhnutý vo vysoko úspornej energetickej triede A1. To môže priniesť úsporu vo vykurovaní viac ako 75 percent v porovnaní s bežným bytom v novostavbe triedy B, pri panelovom nezateplenom dome ešte viac. Byty I. etapy sa predávali za uvádzacie ceny na úrovni 1 650 eur vrátane DPH za štvorcový meter. Prvá etapa projektu je prakticky vypredaná, developer začal s predpredajom druhej, ktorá sa začína stavať.
Takúto cenu pri tomto štandarde kvality bývania bolo možné dosiahnuť aj vďaka takzvanému integrovanému navrhovaniu, vysvetľuje Michal Lešinský. Znamená to, že od počiatku návrhového procesu sa na tvorbe podieľal návrhársky tím zo všetkých dotknutých profesií, čo nebýva bežné. To umožnilo dosiahnuť optimálny koncept a úspory oproti priemerným (bežným) riešeniam v prakticky všetkých oblastiach.
Bežný prístup, kedy sa projektanti jednotlivých profesií zapájajú do projektu neskôr a postupne totiž väčšinou nevedie k požadovaným cieľom a efektivite. A stavba neskôr spravidla trpí aj dodatočnými riešeniami a odstraňovaním nedostatkov.
Projekt Petržalské dvory stavil na centrálne vetranie s rekuperáciou. FOTO - AUTORKA
Spomínaný bytový dom v Petržalke využíva zásady pasívnych domov. Okrem iného sú použité aj riešenia eliminujúce tepelné mosty. Napríklad izolačné prvky pre napojenie balkónových dosiek, izolačné trojsklá a nadštandardné zateplenie. O úsporu a hygienickú bezchybnosť sa stará aj progresívny decentrálny systém prietokovej prípravy teplej vody.
Srdcom domu je inovatívny centrálny vetrací systém s rekuperáciou – na Slovensku unikátna technológia. Koncept vetrania vychádza z overených skúseností s pasívnymi bytovými domami v Rakúsku a Nemecku.
Vetrá sa len čerstvým vzduchom, čím sú eliminované hygienické riziká. Potrebná technológia je umiestnená v suteréne budovy, vďaka čomu nezaťažuje obyvateľov jednotlivých bytov starostlivosťou. Napriek tomu však môže každá domácnosť nezávisle ovládať intenzitu vetrania svojho bytu jednoduchým bežným dvojvypínačom - rovnakým ako na svetlo.
Developer sa zaujímavo vysporiadal s predsudkami voči vetraniu s rekuperáciou. Okrem vetracieho systému, ktorý vlastne vzduchom celý dom aj vykuruje, budova využíva aj štandardný systém centrálneho kúrenia s radiátormi, ako poistkou. FOTO - AUTORKA
V automatickom režime sa o optimálnu kvalitu vzduchu a intenzitu vetrania stará 24 hodín denne digitálna regulácia napojená na bytový snímač CO2. Pre pokročilejšie uživateľské nastavenia je k dispozícií mobilná aplikácia pre smartfón a web.
Vďaka kvalitnému vetraciemu systému a projektovému návrhu sú predpokladané náklady na elektrickú energiu vetrania bytu menej ako 0,08 eura za byt a deň. No vďaka rekuperácii sa za teplo ušetrí až 7-násobne viac.
Do systému vetrania je zapojený aj zemný etylglykolový výmeník, ktorý je uložený v základoch domu. V lete tak predchladzuje vetrací vzduch na zhruba 18 stupňov Celzia. Tak zabezpečuje vetranie a chladenie aj v horúcich letných dňoch.
Rozvody vzduchu. FOTO - AUTORKA