Ing. Ján HLINA v časopise ASB.

Načo treba energetický certifikát? | Energie | Tzb | www.asb.sk

 

image_78663_25_v1V súčasnosti sa z energetickej certifikácie stala administratívna záťaž pre vlastníka, poprípade investora. Ide skutočne len o kus papiera alebo je to naozaj nástroj na znižovanie energetickej náročnosti? O problematike sa vyjadruje Ing. Ján Hlina, ktorý pôsobí aj ako súdny znalec, autorizovaný projektant a stavebný dozor.

Platí zákon 300/2012 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon 555/2005 Z.z. o energetickej certifikácii budov. Jeho účelom je zníženie energetickej náročnosti. V zákone sú určené minimálne požiadavky, ktoré má spĺňať rekonštruovaná alebo nová budova. V prípade budov na bývanie je definovaná minimálna požiadavka ako horná hranica energetickej certifikácie triedy B. Energetický certifikát (EC) okrem zatriedenia objektu do energetickej triedy dáva o budove prehľad – kde sú jej rezervy z hľadiska spotreby energie – a popisuje možnosti naj­efektívnejšieho zlepšenia energetickej hospodárnosti.

Certifikát bez obhliadky?

Účel zákona, ktorým je zlepšenie energetickej hospodárnosti, čiže zníženie spotreby energie, je však možné dosiahnuť len správnou a kvalitnou energetickou certifikáciou nezávislým odborníkom. Celá komunikácia v tejto oblasti sa točí len okolo ceny samotného certifikátu. Spomenutá minimálna požiadavka definovaná zákonom ako horná hranica energetickej certifikácie triedy B nie je dodržiavaná a ani vyžadovaná. Dnes sa k energetickému certifikátu dostanete aj bez toho, aby váš objekt prešiel obhliadkou. Je dokonca celkom možné, že zaradenie objektu, kde sa posudzujú všetky miesta spotreby, ako sú stavebné konštrukcie, vykurovanie, príprava teplej vody, chladenie, vetranie a osvetlenie, sa výpočtom dvoch rozdielnych odborne spôsobilých osôb môže líšiť aj o jednu triedu. Od 1. 1. 2013 je prideľovanie jedinečného čísla energetického certifikátu podmienené kompletným evidovaním údajov EC prostredníctvom elektronického formulára prístupného odborne spôsobilým osobám cez webové rozhranie. Všetky evidované údaje sú ukladané do štruktúrovaného dátového skladu. Správne a kompletne nahrané údaje sú nutným predpokladom vydania EC s jedinečným číslom. Vydaný certifikát je generovaný a uložený v elektronickom formáte PDF. (Citované zo stránky www.inforeg.sk). V databáze http://www.inforeg.sk/ec/ je možné vidieť už určitý progres v stúpajúcom počte objektov zatriedených do tried A alebo B.

Priplatil si za lepšiu triedu

Cieľ zákona o energetickej certifikácii budov, resp. zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, môže byť naplnený len vtedy, ak investori správne pochopia potreby samotnej energetickej certifikácie, vlastník si bude riadne plniť povinnosti dané zákonom a Štátna energetická inšpekcia začne s udeľovaním pokút v zmysle zákona. Vtedy začne mať objektívne a správne vypracovaný energetický certifikát so zatriedením budovy a najmä návrhom opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy s platnosťou 10 rokov naozaj zmysel. Potom sa stanú minulosťou aj situácie, keď mi pri obhliadke rodinného domu na účely energetickej certifikácie sused z vedľajšej novostavby na otázku, či už má energetický certifikát, odpovedal, že áno, a keďže si priplatil, má aj triedu A. Jeho rodinný dom s klasickým plynovým kotlom však zjavne parametre tejto triedy nemohol spĺňať.

Kto šetrí, má…

Predpokladom dobrého zatriedenia objektu v procese energetickej certifikácie a splnenia zákonných požiadaviek je kvalitný projekt, ktorého súčasťou je projektové hodnotenie. Objekt musí byť navrhnutý tak, aby neobsahoval energetické nedostatky, ktoré by po preinvestovaní nemalých finančných prostriedkov viedli k nesplneniu zákonných požiadaviek. Realita je však iná. Projektant často projekt rieši na hranici rentabilnosti. Bežne sa dostane k zákazke procesom verejného obstarávania. Je všeobecne známe, že hlavným kritériom je v takýchto prípadoch najnižšia cena, kvalita sa neposudzuje. Projektant teda svoj tím zúži na seba, projekt sám nakreslí a navrhne, a to aj z tepelnotechnického a energetického hľadiska. Výsledkom takejto úspory je objekt, ktorý v projektovom hodnotení „spĺňal“ podmienky zákona, ale v procese energetickej certifikácie pri kolaudácii je zatriedený aj o dve triedy horšie. Svoj podiel na tom často majú aj dodávatelia stavebných prác svojou nekvalitnou prácou a použitím vlastných „overených“ technologických postupov. Jeden príklad z praxe: Pri tepelnotechnickom posúdení sme v projekte vzhľadom na kritický detail osadenia balkónovej dosky navrhli hrúbku izolantu 120 mm. „Šikovný“ dodávateľ však použil izolant s hrúbkou 80 mm, ktorý mu zostal z inej zákazky. Mohol ho investorovi ponúknuť výhodnejšie, teda „ušetril“ peniaze. Vplyvom tepelných mostov a nízkej povrchovej teploty sa však v kritických detailoch tvorili plesne a okrem energetického kritéria novopostavený objekt nespĺňal ani hygienické kritérium. Výber projektanta, ktorý má skúsenosti s návrhom energeticky úsporného a ekologického domu, netreba podceňovať. Investičné náklady pri návrhu pasívneho domu v porovnaní s bežným môžu byť niekedy až o 20 % vyššie, ale prevádzkou s nízkymi nákladmi sa trvalo vracajú späť.

Príklady termosnímok poukazujúcich na tepelné mosty, a to na obr. hore pri meraní z interiéru v novostavbe v mieste technologicky zle osadeného otvorového prvku a na obr. dole pri meraní z exteriéru v miestach stykov panelov nezatepleného  bytového domu

Znalci majú prácu

Už niekoľko rokov pretrváva boom v zatepľovaní bytových domov a iných stavieb. V procese prípravy diela, pri projekčných prácach aj pri samotnej realizácii stavby sa často tlačí na cenu a znižuje sa kvalita. V dôsledku toho sa zvyšuje dopyt po súdnych znalcoch. Pri zatepľovaní sú najčastejšími chybami nedostatočná a nekvalifikovaná príprava a kontrola realizácie, zhotovenie prác firmou bez potrebnej kvalifikácie a bez školení na prácu s príslušným zatepľovacím systémom, svojvoľné zamieňanie materiálov v zateplení a zmeny hrúbky tepelnej izolácie. Často sa tiež riešia aj príčiny vzniku trhlín v podlahách, omietkach, opadávanie omietok, nízka kvalita betónových a murovaných konštrukcií, poruchy strešných plášťov a otvorových prvkov. Niekoľkokrát sa nám stalo, že pri obhliadke objektu v rámci energetickej certifikácie nás vlastník oslovil so žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku. Išlo hlavne o nekvalitne vyhotovené práce, ktoré mali za následok zhoršenie energetickej triedy objektu. Termovíznym meraním sme našli celé plochy buď v sendvičovom obvodovom plášti, alebo v streche s izolantom bez potrebných vlastností. Dom postavený ako pasívny a zatriedený do triedy A sa reálne nedarilo navrhnutým tepelným čerpadlom dostať do teplôt tepelnej pohody. Dôvodom bolo množstvo tepelných mostov v obvodovom a strešnom plášti spolu s nesprávne osadenými oknami. Napriek tomu, že okná mali izolačné trojsklá, prispievali k únikom, na ktoré výkon tepelného čerpadla nestačil. A tak si v takomto pasívnom dome prikurovali dodatočne zakúpenými elektrickými ohrievačmi.

Načo dozor?

Logicky sa dostane na stôl otázka, kde bol v čase realizácie stavby stavebný dozor, ktorý má v procese výstavby nezastupiteľnú úlohu. Nestranná a objektívna osoba je z pohľadu stavebníka zárukou kvalitného stavebného diela s hospodárnou, ekonomicky efektívnou realizáciou. Osoba vykonávajúca stavebný dozor sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie stavebného denníka, zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby a za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. Táto osoba spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia, vplýva na odstránenie nedostatkov, ktoré na stavbe zistila, a ak ich nemožno odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu. Bežnou praxou však je, že stavebník si pri vybavovaní stavebného povolenia obstará pečiatku stavebného dozoru a počas výstavby v snahe ušetriť dozor už nekontaktuje. Kruh zodpovednosti sa začína a končí vždy pri investorovi. Žiaľ, túžba ušetriť za každú cenu dostáva prednosť pred rešpektovaním zákona aj pred zodpovednosťou voči užívateľom stavby a voči životnému prostrediu. Keďže v mnohých prípadoch, ktorými sa zaoberáme, ide o stavbu rodinných domov alebo o zateplenie bytových domov, je v konečnom dôsledku investor nezodpovedný najmä voči sebe.

TEXT: Ing. Ján Hlina
Foto a dokumentácia: autor

Autor pôsobí v stavebníctve ako odborne spôsobilá osoba pre energetickú certifikáciu budov. Diagnostikuje skutočný stav objektov, spracuváva projektovú dokumentáciu, v prípade výskytov systémových porúch aj s odborným posudkom . Spracuváva znalecké posudky v odbore stavebníctvo. Dozoruje stavby v procese realizácie.

Článok bol zverejnený v časopise ASB.